To sa tu niekto zatúlal ? Septima » 2012 » Máj
16th Máj2012

Stredovek

by Zippersk

[more...]

                                                      Stredovek

 

476 – zánik Západorímskej ríše a začiatok stredoveku

Koniec stredoveku nie je presne daný, do úvahy pripadajú tieto tri roky.

1455 – vynález kníhtlače J. Gutenberga

1492 – objavenie Ameriky K. Kolumbom

1517 – začiatok reformácie M. Luthera

 

Obdobie stredoveku sa vyznačuje zmenou sociálnych vzťahov v spoločnosti. Predchádzajúci otrokársky systém sa ukázal ako nefunkčný /nedostatok otrokov/ a bolo treba hľadať iné riešenie. Čiastočným návodom bol kolonát na sklonku Rímskej ríše. Barbarskí panovníci tiež nepoužívali otrokov v takom obrovskom množstve, aby na nich mohli založiť celú ekonomiku. Preto sa z kombinácie rímskeho kolonátu a barbarského spôsobu rozdeľovania pôdy medzi členov kmeňa vytvoril nový systém nazývaný feudalizmus. Tento systém sa do svojej klasickej podoby vyvinul vo Franskej ríši niekedy na prelome 8. až 9. storočia.

Feudálny alebo aj lénny systém fungoval nasledovným spôsobom.

Panovník /lénny pán, senior, alebo suverén/ bol vlastníkom všetkej pôdy v štáte. Aby si zaistil vernosť svojich ľudí, dal im do daru /benefícium/ časť pôdy /léno, alebo feudum/. Tým pádom sa obdarovaný jedinec stával vazalom /lénnikom/. Vazal sa zaviazal vykonávať voči svojmu pánovi lénnu službu /vo väčšine prípadov vojenskú/. Majetok, ktorý dostal bol vlastne vďakou, ale aj zdrojom príjmov na vybudovanie vojska a jeho vyzbrojenie. Akt, ktorým vazal dostane svoj majetok a zloží sľub poslušnosti sa nazýva lénny alebo vazalský sľub. V prípade, že vazal svoj sľub nedodržal mohol mu byť darovaný majetok odobratý. V starších obdobiach sa léna nededili, v neskorších už áno. V prípade, že rod vymrel jeho majetok sa stal takzvanou odúmrťou a vracal sa panovníkovi. V neskorších obdobiach sa zrušil aj tento zvyk a majetok sa dedil nie len z otca na syna, ale aj v ženskej línii. Neskôr dokonca aj na blízkych príbuzných.

 

Panovník

lénny pán, senior, suverén                                                                               

 

 

 

                                                                                                                           

                                                                                                                                                 

 

 

 

                                                    

daruje pôdu

léno, feudum

 

 

skladá lénny sľub

 

 

                                     

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Učebnice uvádzajú, že pôda je darovaná prípadne udelená. Presnejší výraz by mal byť prepožičaná, lebo panovník ju môže v prípade porušenia sľubu zobrať naspäť, čo v prípade daru neznie veľmi presvedčivo.

Samozrejme vazal mohol mať svojich vazalov, ktorým prepožičiaval z pôdy, ktorú dostal od svojho pána. Okrem lénnikov existovali aj poddaní. To boli pôvodne slobodní členovia kmeňa /národa/, ktorí za svoju službu v armáde dostali drobné kúsky pôdy. Za to museli slúžiť v armáde panovníka. Aby sa vyhli vojenskej povinnosti, rozhodli sa stať poddanými šľachticov. To znamená, že im odovzdali svoju pôdu, na ktorej však ostali pracovať a časť toho, čo dopestovali odovzdávali svojmu pánovi. Ten zas za to, že získal pôdu a časť ich úrody, musel na za nich poslať vojakov a chrániť ich. Poddaný bol osobne slobodný a mohol odísť aj na iné panstvo pokiaľ si splnil daňovú povinnosť voči svojmu pánovi. Okrem toho disponoval aj osobným majetkom /domáce zvieratá, oblečenie, domáce zariadenie/. Poddanstvo malo v rôznych oblastiach odlišné podoby. V niektorých krajinách bolo voľné a inde zas prísnejšie. Ku koncu stredoveku začínalo v západnej Európe postupne zanikať a z poddaných sa stávali slobodní obyvatelia. V strednej Európe však nezaniklo a dokonca sa tu dlhodobo udržala aj jeho extrémnejšia forma, nevoľníctvo.

Nevoľníctvo vzniklo v období ranného feudalizmu a jeho členovia postávali väčšinou z bývalých otrokov, zajatcov, sluhov a porobeného pôvodného obyvateľstva. Títo ľudia boli v mnohých prípadoch súčasťou darovanej pôdy a boli osobne neslobodní. Bez súhlasu pána nesmeli meniť miesto pobytu, dať sa na remeslo, uskutočniť svadbu a podobne. Nevoľníctvo v západnej Európe zaniklo pomerne skoro, ale v strednej a východnej sa udržalo až do 18. storočia.

 

V stredoveku sa spoločnosť delila na niekoľko skupín a najdôležitejšie boli tri stavy. Prvý a druhý stav boli privilegované a nemuseli platiť dane. Prvý stav sa modlil a úlohou druhého bolo chrániť krajinu.

  1. Stav tvorilo duchovenstvo. Do tejto skupiny patrili kňazi a mnísi a tiež sa vnútorne delili do niekoľkých skupín. Medzi vyšších cirkevných hodnostárov patrili arcibiskupi, biskupi a opáti. Medzi nižších farári a mnísi. Cirkev mala svoje vlastné majetky, ktoré dostala od panovníka prípadne šľachticov. Okrem toho všetci poddaní platili desiatok v prospech cirkvi. Vďaka týmto príjmom majetok a moc cirkvi vzrástla a predstavovala samostatnú politickú silu v štáte. V mnohých prípadoch cirkev podporoval panovník, ale v niektorých obdobiach sa dostávali aj do konfliktov /boj o investitúru/.
  2. Stav bola šľachta. Boli to pôvodne členovia vojenských družín panovníka, ktorí za svoje služby získali pôdu a nevoľníkov. Aj táto skupina sa vnútorne delila na vyššiu, strednú a nižšiu šľachtu. Šľachtici disponovali majetkom od kráľa a mali vlastných poddaných, ktorí im museli odvádzať deviatok.
  3. Stav bolo meštianstvo. V mestách, ktoré prežili zánik Rímskej ríše a vznik nových kráľovstiev žili slobodní obyvatelia. Boli dôležití z ekonomického hľadiska, a preto panovník potreboval ich rozvoj. Kvôli tomu im udelil mnohé výsady a obyvatelia boli osobne slobodní a mohli sa odvolať k samotnému panovníkovi. Postupne začali panovníci budovať nové mestá a neskôr sa k nim pridali duchovní a šľachtici. Kráľovské mestá boli slobodné, ostatné podliehali svojmu zakladateľovi. Mešťania slobodných kráľovských miest boli síce osobne slobodní, ale museli platiť dane a podporovať záujmy panovníka.
Category : Dejepis
0 Comm
16th Máj2012

Slovenská baroková literatúra (1650 − 1780)

by Zippersk

[more...]

Slovenská baroková literatúra (1650 − 1780)

 

Spoločensko-politická situácia v Uhorsku:

– rozpínavosť Habsburgovcov, protihabsburské povstania, náboženské boje, hlad, epidémie, mor; proti útlaku obyčajní ľudia protestovali vzburami a útekmi do hôr (Juro Jánošík, obesený v r. 1713);

– najvýznamnejším protikladom v spoločnosti  bola reformácia a protireformácia; protestanti a katolíci sa na jednej strane navzájom prenasledovali, na druhej strane sa usilovali o to, aby pre svoju konfesiu získali ľudí kultúrnou osvetou, literatúrou a školami;

– evanjelici mali oporu v prešovskom kolégiu a v bratislavskom lýceu;

– strediskom  katolíckej vzdelanosti bola univerzita v Trnave (zakladateľ Peter Pázmaň); zásluhu na rozvoji školstva a osvety mali aj rehole – jezuiti, piaristi a františkáni; príslušníci oboch náboženstiev prispievali k šíreniu vzdelanosti aj zakladaním tlačiarní;

Situácia v literatúre:

– rozvíja sa náboženská aj svetská literatúra; v literatúre sa prejavuje zvýšený záujem o slovenské dejiny, úcta k slovenskému jazyku a jeho  intenzívnejšie používanie ako literárneho jazyka;

– rozvíja sa poézia, próza aj dráma.

 

Slovenská baroková poézia

–  rozvíja sa:

1. duchovná katolícka poézia – bola písaná po česky a po latinsky a zhromažďovaná v spevníkoch; Benedikt Szölösi – napísal prvý katolícky spevník Písne katholické (1655);

 

2. svetská baroková poézia – bola písaná rukopisom v latinčine, slovakizovanej češtine (čeština so slovenskými prvkami) a v bohemizovanej slovenčine (slovenčina s českými prvkami); je zachytená v spevníkoch a v zborníkoch, ktoré obsahujú 3 druhy poézie: umelú, poloľudovú, ľudovú;

– známy je Mikulášsky zborník (18. stor.), v ktorom sa nachádza zápis poloľudovej zbojníckej piesne Píseň o Jánošíkovi zbojníkovi; opisuje sa v nej zlapanie a väznenie Jánošíka; barok urobil z Jánošíka legendárneho hrdinu, ktorý bojuje za práva poddaných;

– Zborník Jána Buoca (18. stor.) – nachádza sa v ňom aj ľúbostná poézia, napr. báseň Ach, tyranko srdca mého, proč si mne ranila – ide o ,,alamódové“ chápanie lásky ako utrpenie; mladý chlapec vyčíta dievčaťu falošnú lásku , pre ktorú sa veľmi trápi;

– veľmi obľúbené boli poloľudové jarmočné piesne, ktoré sa šírili tlačou a mali spravodajský charakter – prinášali správy o rôznych udalostiach;

 

3. didakticko-reflexívna poézia 17. a 18. stor. – je to poučno-úvahová poézia, jej cieľom bolo poučiť čitateľa a zároveň donútiť ho uvažovať nad rôznymi situáciami spoločenského života; bola písaná rukopisom; autori často prebásňovali ľudové príslovia, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a návody, ako sa zachovať v rôznych životných situáciách;

 

Peter Benický (1606 – 1664) – jeho dielo Slovenské verše reprezentuje didakticko-reflexívnu poéziu 17. storočia; dielo bolo písané rukopisom v slovakizovanej češtine (1652, tlačou až v r. 1873); 12-veršové strofy  sú očíslované a názov je podľa prvého verša strofy (incipit); autor poukazuje na ľudské chyby a prednosti, dáva rady, podnecuje k uvažovaniu; vyzdvihuje vedu, vzdelanie a pracovitosť; odsudzuje pretvárku, zbabelosť šľachticov, sympatizuje s poddanými; zamýšľa sa nad premenlivosťou a vrtkavosťou šťastia.

 

Hugolín Gavlovič (1712 – 1787) –  predstaviteľ didakticko-reflexívnej poézie 18. storočia; narodil sa v Czarnom Dunajci v Poľsku; v detstve osirel a bol vychovávaný v Trstenej; stredoškolské štúdiá a štúdium teológie absolvoval v Žiline; v r. 1733 vstúpil do františkánskej rehole a prijal meno Hugolín (jeho rodné meno bolo Martin); od roku 1744 až do smrti pôsobil v kláštore v Pruskom; ochorel na pľúca, chodieval sa liečiť vzduchom ku valachom a pastierom na salaše a zapisoval si rôzne múdrosti  a skúsenosti z ich života; vzdelanie a svoje životné skúsenosti využil vo svojom

 

diele  Valaská škola mravúv stodola (1755) – je to rozsiahla veršovaná skladba napísaná v bohemizovanej slovenčine; tvorí ju vyše 1298  12-veršových básní, každý verš má 14 slabík;

– kompozične sa každá báseň skladá z troch častí:1. prológ – nadpis básne, obsahuje hlavnú myšlienku, 2. jadro – nadväzuje na nadpis, rozvíja hlavnú myšlienku, 3. epilóg – záverečné dvojveršie, obsahuje duchaplnú pointu;

– dielo obsahuje mravné ponaučenia a praktické rady do života vytvorené na základe náboženských, svetských a morálnych zásad, ktoré majú viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu;

– autor objasňuje vzťah jednotlivca k Bohu, k blížnym a k spoločnosti; za pravé šťastie považuje Božiu milosť, odsudzuje poverčivosť, vieru v sny, nabáda k úcte k Bohu; kritizuje sociálnu nerovnosť, sympatizuje s chudobnými; nesúhlasí s vojnami; obdivuje vytrvalosť a pracovitosť, odsudzuje pýchu, lenivosť, odrodilstvo, moc peňazí; veľa miesta venuje otázkam výchovy človeka k slušnosti; zobrazuje vzťah detí k rodičom, odsudzuje opilstvo, chamtivosť;

– známe sú básne: Hle človek opilý – žádnému nemilý; Velmi je hlúpy, kdo vlast svú tupí; Cti rodičúv vždycky, by te ctili tvoje dítky; Peníze všecko múžú; Učitelúv v dobrých veciach poslúchaj; Čítaj knižky nielen k naučení, ale i k tvému polepšení; Tam ne dluhé panování, kde poddaných sužování;

 

– autor v tomto diele použil prozodický systém sylabický (slabičnú prozódiu); na vytváraní rytmu v tejto prozódii sa podieľajú tieto rytmické prvky:

1. rovnaký počet slabík vo veršoch – rovnoslabičnosť  (14 slabík v každom verši),

2. intonačná prestávka, ktorá rozdeľuje verš na dve časti (8 slabík a 6 slabík),

3. združený rým (aabb),

4. rytmicko-syntaktický paralelizmus (čo verš, to veta),

5. spájanie veršov do dvojverší, resp. štvorverší.

– sylabická prozódia sa v našej literatúre uplatnila najmä v období štúrovského romantizmu.

 

Slovenská baroková próza

– rozvíja sa:

1. vedecká a popularizačná próza – slovenskí vzdelanci žijúci v Uhorsku z hľadiska štátnej príslušnosti boli uhorskými vzdelancami, no v tomto období začali preukazovať svoju príslušnosť k slovenskému národu, obraňovali domorodý pôvod Slovákov v Uhorsku, ich národnú a jazykovú rovnoprávnosť; presadzovali tzv. zmluvnú teóriu o pohostinnom prijatí Maďarov na slovenskom území; Maďari presadzovali tzv. podmaniteľskú teóriu, podľa ktorej Slováci sú bezprávnym národom v Uhorsku, lebo Maďari územie Karpatskej kotliny vojensky dobyli, podmanili si národy, ktoré tu žili a vytvorili Uhorské kráľovstvo;

–  autori diela písali po latinsky; okrem národno-obranných tendencií obsahovali  prvky osvietenského myslenia;

– Matej Bel –  slovenský vedec uznávaný aj mimo Uhorska,  polyhistor (znalec viacerých vedných odborov), nazývaný ,,veľká ozdoba Uhorska“; dielo Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – opisuje niekoľko uhorských stolíc, o slovenskom obyvateľstve sa vyslovuje s úctou a obdivom;

– Adam František Kollár – historik, právnik, riaditeľ viedenskej cisárskej knižnice, pre svoju múdrosť nazývaný ,,slovenský Sokrates; dielo O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci – kritizuje zlé položenie poddaných a navrhuje zdanenie šľachty a cirkvi; za toto dielo mu hrozilo vyhnanstvo;

– Ján Baltazár Magin – Ostne... alebo Obrana – národná obrana Slovákov pred maďarskými osočovateľmi.

 

2. umelecká próza (memoárová a cestopisná, dobrodružná) –  opisuje turecké vpády na slovenské územie, náboženské prenasledovanie, súdne procesy s protestantskou inteligenciou; autori sa snažia zobraziť skutočnosť s dokumentárnou presnosťou, presvedčiť čitateľa a zapôsobiť na neho; diela sú písané po latinsky a majú autobiografické črty;

–  Ján Simonides – Väznenie, vyslobodenie a putovanie

–  Samuel Hruškovic – Život Samuela Hruškovica

–  Daniel Krman ml. – Cestovný denník – vrcholné dielo barokovej cestopisnej literatúry; autor zachytáva priebeh svojej cesty s náboženským poslaním do Bieloruska za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý tam bojoval proti ruskému cárovi Petrovi Veľkému;

–  Móric August Beňovský – Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského – autor  opisuje svoje zajatie na Sibíri, Kamčatke, plavbu po mori do Číny a na Madagaskar, kde si ho domorodci zvolili za kráľa.

 

Category : Slovenčina a Literatúra
0 Comm
16th Máj2012

Sofokles Antigona

by Zippersk

[more...]

Sofokles    Antigona (441 pred n. l.)

 

– útvar: veršovaná tragédia;  prostredie: kráľovský palác, mesto Téby;

– čas: mýtická doba, dej sa odohrá počas jedného dňa;

– kompozícia: a) vonkajšia – prológ, 5 dejstiev, epilóg;

b) vnútorná: 1. expozícia (prológ)

2. kolízia (1. dejstvo)

3. kríza (2. – 4. dejstvo)

4. peripetia  (5. dejstvo)

5. katastrofa (epilóg);

 

– postavy:  Kreon – vládca Téb, Euridika – Kreonova žena, Haimon – ich syn, snúbenec Antigony, Antigona – dcéra kráľa Oidipa, Isména – sestra Antigony, Polyneikos – brat Antigony,  Eteokles – brat Antigony, Teiresias – veštec, zbor (chór) – komentuje a hodnotí udalosti;

 

– tragédia má typické znaky antickej drámy:

– jednota miesta (Téby), jednota času (1 deň), jednota deja (1 príbeh hlavnej hrdinky Antigony); je prítomný rozprávač v podobe zboru (chóru); postavy sa nevyvíjajú; ich boj proti vôli bohov a osudu je potrestaný; bohovia zasahujú do deja ústami veštcov; postavy a motívy sú dané do kontrastu;

– v tragédii je použitý vyšší štýl jazyka (umelecký, patetický), konfrontačné dialógy, dlhé monológy, viazaná reč (časomiera);

– hlavné motívy tragédie: osud, demokracia, totalita, tradícia, ľudské túžby, božské prikázania, svetské zákony, vlastná cesta životom; láska (súrodenecká, rodičovská, milenecká);

 

– dej: v Tébach vládne Kreon; Eteokles sa postaví za Kreona, Polyneikos proti Kreonovi; je vyhnaný z Téb, zhromaždí vojsko a zaútočí na Téby; v boji obaja bratia padnú; Eteokles ako hrdina je pochovaný s poctami, Polyneika ako vlastizradcu Kreon zakáže pochovať, jeho telo nechá hodené pred hradbami, čo je potupa pre celú rodinu; Antigona neposlúchne Kreonov rozkaz o podľa tradície a božských zákonov vykoná nad telom Polyneika pohrebné obrady; Kreon sa o tom dozvie a udelí jej trest – má byť za živa pochovaná v skalnej hrobke; Antigonu odvedú do hrobky v svadobných šatách; Kreon nepočúva varovania veštcov, ani argumenty svojho syna Haimona, ktorý ho presviedčajú, že jeho rozhodnutie nie je správne; nakoniec sa však na radu veštca Teiresia rozhodne zmeniť svoj príkaz a odchádza to oznámiť Antigone do hrobky; nájde tam Haimona, ktorý v slzách objíma mŕtvu Antigonu, ktorá sa obesila na svadobnom závoji; Haimon sa pred očami otca prebodne mečom, keď sa o tom dozvie Euridika v paláci, prebodne sa nožom; Kreon prináša mŕtveho syna do paláca a prosí bohov o smrť, lebo vlastným pričinením prišiel o svojich najbližších.

 

Antigona – dcéra Oidipa a Jokasty, snúbenica Haimona; má rovnako rada svojich súrodencov; prišla na svet milovať a nie nenávidieť; je úprimná, otvorene povie Kreonovi, čo si myslí o jeho zákaze pochovať jedného z bratov; je smelá a rozhodná, nebojí sa vykonať obrady nad bratovým telom, aj keď vie, že ju stihne trest, lebo nerešpektuje zákony vládcu; je presvedčená, že koná v súlade s božskými a ľudskými zákonmi; neznesie krivdu a poníženosť; pokorne prijíma trest a nebojí sa smrti; verí, že bohovia spravodlivo posúdia jej konanie; dá prednosť povinnosti voči rodine, tradíciám pred vlastným šťastím a životom; bojuje s nepriazňou osudu a hynie; je potrestaná, pretože nerešpektovala zákony štátu;

 

Kreon – vládca Téb, brat Jokasty Antigoninej mamy, ujo Antigony; zmocnil sa trónu na úkor sestriných synov Polyneika a Eteokla; je pyšný, sebavedomý, vydáva kruté rozhodnutia; voči rodine je necitlivý, zaujíma ho len moc; je tvrdohlavý, trvá na svojich rozhodnutiach, aj keď cíti, že nie sú správne; nedokáže prijať názor iných; nedôveruje nikomu; neberie ohľad na ľudské a božské zákony; nakoniec si uvedomí chybu, ale draho za to zaplatí; je potrestaný preto, lebo porušil zákony ľudskosti a božské zákony.

Category : Slovenčina a Literatúra
0 Comm
16th Máj2012

Siete

by Zippersk

[more...]

POČÍTAČOVÉ SIETE

Dôvody zavádzania sietí

  • zdieľanie hardware (tlačiareň, pevné disky, pripojenie na internet)
  • zdieľanie software (databázy)
  • komunikácia medzi jednotlivými užívateľmi (kopírovanie súborov, elektronická pošta)
  • zabezpečenie ochrany údajov, jednoduchšia údržba software
  • klient–server – jeden (prípadne viac) počítačov slúži ako tzv. obslužná stanica (server), ostatným počítačom poskytuje služby, zabezpečuje chod siete, ostatné počítače, tzv. pracovné stanice (workstation) využívajú serverom poskytované služby
  • Peer–to–peer - počítače v sieti sú rovnocenné, každý môže slúžiť niekedy ako server a niekedy ako prac. stanica
  • LAN (local area network) – lokálne siete, rozkladajú sa  najčastejšie v jednej miestnosti, v jednej budove
  • WAN (wide area network) – rozsiahle, globálne siete
  • čoraz častejšie dochádza k prepájaniu  LAN a WAN, LAN hrajú úlohu koncových počítačov, navzájom sa prepájajú aj rozsiahle siete, vzniká konglomerát počítačových sietí, kde sa užívateľovi rozdiel medzi LAN a WAN stráca
  • kábel – krútená dvojlinka, koaxiálny, optický
  • sieťová karta (sieťový adaptér)
  • konektor – pre pripojenie káblov na sieť. kartu
  • prepínač (switch)
  • smerovač (router)
  • modem (MOdulátor–DEModulátor)  – číslicový signál (spracovávaný počítačom) prevádza na analógový (prenášaný telef. sieťou) a opačne
  • zbernicová – najjednoduchšia, každá správa je posielaná všetkým staniciam naraz, cieľová stanica ju vezme a správy určené iným bude ignorovať
  • hviezdicová – v súčasnosti najčastejšie používaná, jej stredom je prepínač (switch), ktorý otvára len cestu medzi zdrojovou a cieľovou stanicou, prepojením viacerých prepínačov vzniká stromová topológia
  • kruhová
  • správa – dátová jednotka obsahujúca ucelené informáciu (napr. žiadosť o zaslanie súboru, zasielaný súbor, potvrdenie príjmu a pod.)
  • veľkosť správy môže byť rôzna, pred prenosom po sieti býva rozdelená na segmenty, ktoré majú rovnakú, resp. zhora ohraničenú veľkosť a stanovené poradie
  • pakety – segmenty doplnené o ďalšie údaje (zdrojová a cieľová IP adresa, tzv. kontrolný súčet, ktorý umožní cieľovej stanici zistiť, či počas prenosu nedošlo k chybe a pod.)
  • rámce – pakety doplnené o zdrojovú a cieľovú MAC adresu
  • spájanie počítačov do sietí je definované, popísané určitými štandardmi, protokolmi
  • na najnižšej, hardwarovej úrovni sú to štandardy predpisujúce použitie hardware (káblov, kariet), topológie, metódy prístupu
    • pevná (nie bezdrôtová) sieť býva vybudovaná na technológii Ethernet. Ako centrálny prvok, ktorý prepája stanice sa používa prepínač (switch). Jeho starším predchodcom, tzv. koncentrátorom (hubom), sa treba vyhnúť. Samozrejmým parametrom prepínača je počet jeho portov a ich prenosová rýchlosť. Dnes sú bežne v ponuke prepínače so 4 až 48 portami s rýchlosťami 10/100 alebo 10/100/1000 Mbps. Tieto údaje znamenajú, že každý port komunikuje s pripojenou stanicou na najvyššej rýchlosti, ktorú spoločne podporujú, t.j. 10, 100 alebo aj 1000 Mbps.
    • v súčasnosti najpoužívanejšie bezdrôtové LAN siete sú vybudované na technológii IEEE 802.11g a v budúcnosti ju zrejme postupne nahradí rýchlejší variant 802.11n. Technológie štandardu 802.11a sú v našich oblastiach zastúpené zriedkavejšie. Centrálnym prvkom bezdrôtovej siete je tzv. prístupový bod (Access point), ktorý sprostredkuje komunikáciu medzi bezdrôtovými klientmi a pripája celú bezdrôtovú sieť k pevnej sieti. Bezdrôtové LAN siete nemajú byť chápané ako plnohodnotná náhrada pevných LAN sietí, ale skôr ako technické riešenie pre poskytnutie mobility a sieťovej konektivity na miestach, kde by budovanie pevnej siete nebolo z rôznych dôvodov výhodné. Bezdrôtové LAN siete sú principiálne zdieľaným médiom, majú teda všetky nevýhody pevnej siete postavenej s využitím koncentrátorov (hubov) a ich celková dátová priepustnosť je podstatne nižšia než priepustnosť prepínaných pevných sietí.
    • spoľahlivé spojenie musí byť zaručené ďalšími štandardami – komunikačnými protokolmi
      Protokol – spôsob prenášania údajov medzi počítačmi (spôsob, ako nájsť adresáta, ako nájsť cestu k nemu, ako zaistiť bezchybný prenos)
      – zbierka pravidiel pre komunikáciu, pre všetky známe operačné systémy existuje software, ktorý “prekladá” pravidlá v oboch smeroch

Typy sietí

Iné delenie

Hardwarové vybavenie sietí

Topológia sietí – schéma pripojenia počítačov v sieti

Údaje prenášané po sieti

Sieťové štandardy a komunikačné protokoly

Protokoly
TCP / IP		 RM OSI
DNS, HTTP, FTP Aplikačná vrstva Aplikačná vrstva
Prezentačná vrstva
Relačná vrstva
TCP, UDP Transportná vrstva Transportná vrstva
IP, IPv6 Sieťová vrstva Sieťová vrstva
Ethernet Vrstva sieťového rozhrania Spojová vrstva
Fyzická vrstva

 

Category : Informatika
0 Comm
16th Máj2012

Právna ochrana počítačových programov

by Zippersk

[more...]

Právna ochrana počítačových programov

V súvislosti s rozmachom informačných technológií približne počiatkom osemdesiatych rokov sa objavuje množstvo dovtedy neznámych kriminálnych aktivít, ktoré boli nebezpečné jednak svojou novosťou (mnoho ľudí ani netušilo, čo všetko je pomocou počítačov možné robiť, mnohí ani nerozumeli podstate týchto kriminálnych činov ) a jednak absenciou legislatívnych opatrení (neexistovali zákony, ktoré by jednoznačne špecifikovali konkrétne druhy počítačového pirátstva ako trestné činy). Išlo najmä o:

  • vnikanie do systémov a databáz podnikov a inštitúcií s cieľom získať informácie, umožňujúce nezákonné obohacovanie sa
  • pozmeňovanie dát v systémoch vo vlastný prospech („čierne“ prevody finančných prostriedkov na vlastné účty, vymazanie záznamov v policajných registroch a pod.)
  • krádeže dát (projekty, databázy) a software
  • poškodzovanie, vymazávanie a ničenie dát a software buď priamo vniknutím do počítačovej siete určitej inštitúcie, alebo sprostredkovanie pomocou „trójskych koňov“ a vírusov

V deväťdesiatych rokoch s rozmachom počítačových sietí a globalizácie Internetu sa objavili nové formy

kriminality:

  • konanie zamerané na šírenie informácií s protiprávnym obsahom (rôzne extrémistické a politické skupiny, teroristické aktivity a pod.)
  • konanie zamerané na porušovanie práv tretích osôb (porušovanie autorských práv, porušovanie predpisov o ochrane osobných dát, šírenie nelegálnych kópií software

Počítačová kriminalita si kedysi vyžadovala vysoký stupeň znalostí z oblasti programovania a hardware. Naproti tomu oveľa jednoduchší prístup k ovládaniu počítačových sietí a k Internetu dáva možnosti ich zneužitia veľkému množstvu páchateľov. Navyše veľké záruky anonymity zvádzajú páchateľov k zvýšenej aktivite, a tak sa kriminalita tohto druhu rozrastá.

Je zrejmé, že počítačová kriminalita dnes predstavuje celý veľký komplex technicko-právnych problémov, kde ochrana autorských práv predstavuje iba jednu časť celej problematiky.

  1. 1.   Rozdelenie software podľa spôsobu a stupňa ochrany autorských práv

KOMERČNÝ SOFTWARE – je možné legálne získať iba u autorizovaného predajcu a používať je ho možné iba pri dodržaní licenčných podmienok, uvedených v licenčnej zmluve (súčasť kúpno-predajnej zmluvy).

Predajca - distribútor zodpovedá za to, že program bude pracovať správne a zodpovedá (spoločne s výrobcom programu) za prípadné škody, spôsobené zakúpeným programom na dátach či inom legálnom software. Profesionálna úroveň a spoľahlivosť je zvyčajne na vysokej úrovni.

SHAREWARE – program, ktorý nás má nalákať na kúpu určitého software - umožňuje pracovať s programom ako by to bol ponúkaný komerčný software, ale s určitým obmedzením. Napríklad je možné ho používať bezplatne v skúšobnej dobe (tzv. trial verzia). Niekedy nie je obmedzený časovo, ale množstvom ponúkaných funkcií (tzv. demo verzie). Je chránený autorským zákonom, t. zn. nepripúšťa sa zásah do jeho zdrojového kódu. Kvalita software tejto kategórie je rôzna (od profesionálnych programov až po amatérske).

FREEWARE – je voľne šíriteľný a používateľný bez akýchkoľvek poplatkov a obmedzení  s výnimkou zásahu do

zdrojového kódu, je chránený autorským zákonom.

Komerčný softvér, freeware aj shareware – to sú rôzne typy proprietárneho softvéru (proprietary – vlastnícky, majetkový, majetkové právo),  používateľ nemôže zdrojový kód daného softvéru prezerať, nijak upravovať, ani žiadnym spôsobom tento softvér ďalej dopĺňať. Existuje však aj množstvo softvéru nazývaného Open Source, ktorý je dostupný aj so zdrojovými kódmi. Dá sa získať väčšinou zdarma – používateľ môže zdrojový kód daného softvéru prezerať, upravovať  a ďalej rozširovať, dopĺňať.

Osobitným typom softvéru z hľadiska právnej ochrany je tzv. PUBLIC DOMAIN – voľne šíriteľné programy - ale aj s prístupom k zdrojovým kódom, ktoré sa môžu upravovať a ďalej šíriť. Nie sú chránené licenciou, autorským zákonom.

  1. 2.   Licenčná zmluva:

Umožní rozlíšiť legálny software od nelegálneho. Pred inštaláciou a použitím softvéru musíme vedieť, o aký typ z hľadiska právnej ochrany sa jedná. Práve licenčná zmluva to stanovuje. Jej princípom je skutočnosť, že sa kúpou programu nestávame jeho vlastníkmi, ale kupujeme iba právo software používať. Licenčná zmluva obvykle definuje počet počítačov, na koľkých je možné program s danou licenciou používať. U jednoduchej licencie to spravidla býva jeden počítač, niekedy licencia umožňuje program nahrať okrem firemného počítača aj na jeden domáci počítač pracovníka. V prípade, že je potrebné využívať program na viacerých počítačoch v rámci jednej firmy, je nutné zakúpiť multilicenciu pre daný počet počítačov. Ďalej licenčná zmluva obvykle zakazuje vytvoriť a predať kópiu programu tretej osobe, modifikovať program, použiť časť programu ako súčasť iného programu apod. Presné licenčné podmienky sa však u jednotlivých výrobcov aj konkrétnych produktov líšia a je nutné vždy si ich presne naštudovať v konkrétnej licenčnej zmluve. Aj softvér typu Open Source je chránený licenciou, najznámejšie sú dva typy licencií: GNU/GPL a BSD.

  1. 3.   Výhody legálneho nadobudnutia komerčného softvéru

Okrem morálneho hľadiska, ktoré by malo byť samozrejmosťou, získame legálnym nadobudnutím komerčného SW ďalšie výhody. Výrobcovia software vytvárajú systému kvalitných služieb legálnym užívateľom – poradenstvo a podpora 24 hodín denne, manuály k programom sú už v cene programu, update – prechod  na novú verziu iba za doplatok.

Výrobcovia software ďalej vyvíjajú tlak na dopracovanie legislatívnej ochrany, podporujú programy vývoja nových HW aj SW prostriedkov ochrany proti nelegálnemu kopírovaniu a používaniu, vytvárajú záujmové združenia, zamerané na ochranu autorských práv a spolupracujúce s políciou. Známe je medzinárodné združenie na ochranu autorských práv a riešenie problémov spôsobovaných počítačovým pirátstvom

s názvom Business Software Alliance (BSA). BSA v súčasnosti vyvíja činnosť vo viac ako 70 krajinách sveta a svoju pôsobnosť progresívne rozširuje. Členmi BSA v Európe sú napr. Autodesk, Adobe, APP Group, Bentley Systems, Intergraph, Lotus Development, Microsoft, Novell, SCO, SW 602, Symantec a Thoroughbred Software.

U SHAREWARE, FREEWARE a DOMAIN PUBLIC existuje riziko nákazy vírusom, vzhľadom na neautorizovanosť zdroja. Objavili sa aj problémy spolupráce týchto typov programov s inými programami či dokonca priame kolízie medzi nimi a operačným systémom. Ochrana zákazníka pred poškodením dát či iného software týmito voľne šíriteľnými programami je veľmi problematická. Vysoké riziko napadnutia vírusom je pochopiteľne aj v prípade nelegálne získaného komerčného software, najmä, ak zdroj, odkiaľ bol program získaný, je neznámy či podozrivý.

  1. 4.   Softwarové pirátstvo a jeho formy

Softvérové pirátstvo je neoprávnené zaobchádzanie s počítačovými programami, dokumentáciou a ďalšími

súčasťami počítačových programov, ktoré sú chránené autorským zákonom.

Na kopírovanie, rozširovanie a predaj počítačových programov má výhradné právo jedine autor.

Formy nelegálneho šírenia počítačových programov:

  • kopírovanie inštalačných diskov pre iný účel ako zálohovanie
  • falšovanie - napaľovanie programov na CD, DVD a ich vydávanie za originál
    • predaj počítačov spolu s nelegálne nahraným softwarom (počítače sa často predávajú s lacnejším, legálne predinštalovaným operačným systémom, ide o tzv. OEM verzie OS, niektorí predajcovia hardvéru nám však v snahe predať svoj tovar nainštalujú OS nelegálne a vydávajú ho za OEM verziu)
    • ponuka a nahranie nelegálneho software cez Internet
  1. 5.   Zabezpečenie ochrany softvéru pred nelegálnym šírením

       I.          Technické zabezpečenie ochrany autorských práv

  1. Zabezpečenie na úrovni software: Používajú sa vstupné kódy (napr. sériové číslo výrobku, uvedené v technickej dokumentácii k produktu), zabudovanie softwarového počítadla počtu kópií, ktoré znemožňujú vytvorenie, príp. použitie nelegálnych kópií, špeciálne spôsoby zápisu na distribučnom disku, ktoré znemožňujú vytvoriť kópiu z distribučného disku a pod. Tieto spôsoby ochrany sú nedostatočné. Často nebýva pre zdatného odborníka problémom rôzne technické ochrany obísť, či úplne vyradiť.
  2. Niektoré drahé programové systémy sú chránené hardwarovými prostriedkami: tzv. hardwarové kľúče boli vyvinuté v polovici 80 r. a majú v zásade dva druhy vyhotovení:

Hardlock - špeciálna prídavná doska, ktorá sa umiestni do voľného slotu na základnej doske počítača, bez tejto dosky nie je možné program spustiť

Hardkey - prídavné zariadenie sa zapojuje na vonkajší výstup (port) - sériový či paralelný. Chránený program sa pýta na prítomnosť kľúča na porte v daných intervaloch, prípadne pomocou kľúča ukladá dáta na disk a číta z disku. Tieto prostriedky sú značne spoľahlivé, ale nevýhodou je ich technická náročnosť a cena.

     II.          Zabezpečenie ochrany autorstva právnou cestou

Na Slovensku je táto problematika riešená Autorským zákonom (zákon č. 383/1997 Z. z.) Je v ňom zakotvená platnosť pre všetky autorské diela vrátane počítačových programov. Ide o osobné autorské právo, čiže právo autora na ochranu svojho autorstva, autor počítačového programu má právo označiť  svoje dielo menom alebo pseudonymom, má výhradné právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a udeliť súhlas na použitie diela (jeho častí) na vytvorenie nového diela. Autor má právo na odmenu za každé použitie svojho diela - ide o majetkové práva autora.

Problematika ochrany autorských práv je riešená aj v Trestnom zákone. V § 152 Trestného zákona je uvedené: Kto s dielom, ktoré je predmetom ochrany podľa autorského práva neoprávnene nakladá spôsobom, ktorý patrí autorovi alebo inému nositeľovi týchto práv, alebo kto inak tieto práva porušuje, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným predpisom alebo prepadnutím veci.

Dátové súbory (listy, dokumenty, grafické výstupy, projekty, databázy) sú tiež produkty tvorivej činnosti, majú určitú - a často nemalú - hodnotu a vzťahujú sa na ne príslušné druhy zákonnej ochrany. Firemná dokumentácia napríklad predstavuje často predmet obchodného tajomstva. Veľmi sledovanou témou v tejto oblasti sa v posledných rokoch stala ochrana databáz, kde sú zhromaždené osobné údaje jednotlivcov, či obchodné údaje o firmách. Pred zneužitím nepovolanou osobou je nutné chrániť teda nielen software, ale aj tieto dátové súbory. Známe sú prípady zneužitia bežných dátových súborov napr. z centrálnej evidencie obyvateľstva komerčnými zásielkovými firmami, pričom tieto firmy sa môžu bez problémov zamerať na presne špecifikovanú skupinu obyvateľov.

 

Category : Informatika
0 Comm
16th Máj2012

Plagiatorstvo

by Zippersk

[more...]

Ochrana výsledkov duševnej práce pred neoprávneným využívaním či krádežou je komplikovanejšia, ako u výsledkov manuálnej práce, keď niekto ukradne výrobok. Ak totiž niekto ukradne materiálny predmet (nôž, počítač) je zrejmé, že zabránil pôvodnému majiteľovi predmet používať a obral ho o majetok. U produktov duševnej práce (vynález, pesnička, film, počítačový program) nie je samotný pojem krádeže až tak zrejmý - autora sme zdanlivo o nič neobrali - veď sami sme si spravili na vlastné náklady kópiu a autor môže svoje vlastníctvo používať bez obmedzenia ďalej. Problém je v tom, že autor vložil do produktu množstvo vlastnej duševnej práce a ak niekto druhý chce výsledky jeho práce využívať, mal by autorovi poskytnúť primeranú odmenu. Autor má ďalej právo tiež rozhodnúť, akým spôsobom so svojim svojím produktom naloží, prípadne stanoví podmienky, za akých sa produkt môže využívať. Tieto myšlienky vlastne vytvorili morálny základ pre uzákonenie ochrany autorských práv.

Pojem autorstva a plagiátorstva (vydávanie cudzích myšlienok a produktov duševnej práce za vlastné) sa začína výraznejšie presadzovať už v stredoveku a na počiatku novoveku, najmä v súvislosti s umením. V oblasti techniky sa potreba ochrany autorských práv a rozvoj právnej ochrany vynálezcov objavuje okolo 18. a 19. storočia – v čase priemyselnej revolúcie. Množstvo objavov a technických vynálezov má za dôsledok tlak na ochranu autorstva právnou cestou. Objavuje sa patentová ochrana vynálezov, ako prvý schválil zákon na ochranu vynálezov v r. 1789 americký Kongres.

Niekoľko zaujímavostí z histórie:

V súčasnosti sa iba v USA ročne prihlasuje okolo 100 000 patentov.

T.A.  Edison bol vlastníkom cca 1000 vynálezov. Vlastníkom patentu na chladničku je A. Einstein. Riaditeľ patentového ústavu vo Washingtone navrhol v r. 1832 zrušenie ústavu s odôvodnením, že "všetko už bolo vynájdené a nič nové sa už nedá objaviť".

V priebehu 19. a 20. storočia došlo k vypracovaniu obsiahlej legislatívy na ochranu autorských práv. Dnes je autorovi každého umeleckého či literárneho diela, spĺňajúceho kritériá tzv. Bernského dohovoru z roku 1886, priznaná ochrana autorských práv. Nová dimenzia problému sa objavila koncom 20. storočia s rozvojom informačných technológií a s nástupom osobných počítačov a vývojom obrovského množstva softwaru pre ne. Duševná práca dostáva "digitalizovanú" podobu, pričom tieto digitalizované produkty je možné teoreticky donekonečna reťazovo kopírovať, a aj posledná kópia má kvalitu prvej kópie, resp. originálu.

U analógových záznamov (napr. magnetofónových pások či videokaziet) sa každým kopírovaním stráca kvalita v dôsledku skreslenia signálu vplyvom šumu a rušenia. Preto tretia kópia v reťazci je zvyčajne už značne nekvalitná ( kvalita kópie nahrávky pochopiteľne závisí od úrovne použitej techniky, ale v princípe nie je možné zabrániť pri opakovanom kopírovaní poklesu kvality pod neprípustnú úroveň). U digitálneho záznamu sa kopírovaním kvalita nestráca, každá ďalšia kópia si zachováva kvalitu originálu.

Pre svoje vlastnosti preniká digitálna technika aj do oblastí mimo počítačov - napr. hudba na CD, video na DVD, digitálna televízia a pod. V súčasnosti je teda v oblasti umenia aktuálna problematika ochrany autorských práv najmä v oblasti nahrávok populárnej hudby a DVD s komerčnými filmami - tzv. pirátske nahrávky.

 

 

Aj nami vytvorené dielo sa považuje za intelektuálne vlastníctvo, ktoré je chránené autorským zákonom. Ak žiadame od iných rešpektovať naše práva, rovnako musíme my rešpektovať práva iných. Nedovolené používanie cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, poznatkov, výsledkov bádania ako aj ilustrácií, tabuliek, fotografií a pod. bez uvedenia zdroja sa nazýva plagiátorstvo. Ak sa chceme vyhnúť plagiátorstvu, všetky zdroje, z ktorých sme napríklad pri písaní referátu, seminárnej práce a pod. čerpali, musíme zverejniť. Pri použití cudzieho písomného alebo grafického materiálu väčšieho rozsahu si dokonca musíme vyžiadať povolenie. Zámena slov v originálnej práci nie je postačujúca! Nami vytvorený text v práci pri dodržaní autorských práv iných autorov by mal byť podielovo prevažujúci nad správne citovanými a uvedenými zdrojmi prác iných autorov.

Za plagiátorstvo je teda považované kopírovanie či prepísanie z www stránky, knihy, článku, skrípt alebo akýchkoľvek iných materiálov (aj elektronických!) bez uvedenia ich zdroja, bez vyznačenia použitého textu v úvodzovkách. Plagiátorstvo je skrátka vytvorenie dojmu, že ste vytvorili niečo, čo ste si v skutočnosti požičali – ukradli od niekoho iného. Za plagiátorstvo sa nepovažuje uvedenie všeobecne známych informácií a faktov, ktoré sú voľne dostupné z mnohých zdrojov (napr. J. F. Kennedy bol prezident Spojených štátov, včera v Tatrách napadlo50 cmsnehu).

Na mnohých univerzitách prijali pravidlo nulovej tolerancie voči plagiátorstvu, zvyčajne sa za závažné porušenie v tomto prípade až vylučuje autor z akademickej a vedeckej komunity. Aj stredné školy považujú plagiátorstvo za hrubé porušenie školského poriadku.

Plagiátorstvo nám bráni používať vlastnú tvorivosť, samostatnosť, logiku. Študent sa má naučiť používať svoju inteligenciu, kriticky rozmýšľať, získať vedomosti a zručnosti, diskutovať. Keď sa namiesto toho naučí plagiátorstvu, stráca schopnosť vlastného tvorivého uvažovania, vlastného písomného prejavu, štýlu, stráca pocit vytvorenia vlastného diela. Navyše plagiátorstvo berie čas, niekedy dosť času, niekedy dokonca toľko času, že by stálo za úvahu za ten čas napísať vlastný, nekradnutý text.

Plagiátorstvo je založené na nezvyčajných predpokladoch o učiteľoch: že nečítajú knihy, že si nepamätajú, čo je v nich napísané, že nikdy nechodia na internet a nesledujú webové stránky pre študentov, že nevedia používať google na hľadanie fráz, ktoré sa objavujú v kradnutých článkoch, že si nepamätajú predchádzajúce práce toho istého študenta. To sú nesprávne predpoklady.

 

Category : Informatika
0 Comm
16th Máj2012

Malware

by Zippersk

[more...]

Malware

„Malicious software“ – všeobecné označenie škodlivého softvéru,  do počítača sa dostáva zvyčajne cez internet, často pri prezeraní stránok s nelegálnymi kópiami softvéru alebo stránok s erotickým obsahom.

Malware môžeme rozdeliť do týchto kategórií:

Klasické počítačové vírusy

Vírusy sa môžu prejavovať len výpismi, grafickými efektami, zvukmi. Často však bývajú deštruktívne, napádajú systémové súbory operačného systému, kvôli čomu dochádza k „mrznutiu“ alebo celkovému znefunkčneniu daného systému, mažú súbory alebo adresáre, menia obsah súborov a podobne. Niekedy sa spôšťajú  v určitých hodinách, dňoch (typickým príkladom bol v minulosti známy vírus Černobyľ).

Vírusy sú škodlivé programy, ktoré sa nedokážu rozmnožovať samé, bez hostiteľa. Potrebujú iný program najčastejšie s koncovkou .exe, .com, .sys, .dll alebo dokumenty napr. balíka MS Office (tzv. makrovírusy, makrá sú malé programy zahrnuté v dokumentoch, automatizujú často vykonávané kroky). Tieto vírusy sa nazývajú súborové vírusy. Inou skupinou sú tzv. bootovacie vírusy napádajúce prvý sektor pevného disku, z ktorého sa zavádza operačný systém.

Existujú aj kombinované vírusy nachádzajúce sa naraz v súboroch i v boot sektoroch, označujú sa tiež ako multipartitné vírusy. Medzi novšie druhy vírusov patria tzv. neviditeľné vírusy označované ako stealth. Majú schopnosť skryť sa pred antivírovými programami – dokážu súbory odvíriť pri požiadavke o otvorenie a po dokončení procesu ich znova infikovať. Niektoré vírusy sú polymorfné, dokážu meniť časť svojho kódu, ich detekcia je oveľa ťažšia.

Internetové červy

Súborový vírus prenesie (nevedomky) z jedného počítača na druhý užívateľ, stiahnutím z internetu, z CD, z USB kľúča. Naproti tomu internetový červ sa dokáže rozšíriť sám pomocou počítačovej siete, neporovnateľne rýchlejšie ako vírus. Na svoj prenos využíva chyby v operačnom systéme či v programoch poskytujúcich sieťové služby.

Trójske kone

Ide o programy, ktoré sa tvária užitočne. Nesnažia sa „prilepiť“ k inému programu ani prepašovať sieťou.  Názvom nás lákajú, aby sme ich dobrovoľne spustili (napr. iloveyou.exe, winner.exe). Trójske kone môžu ohroziť počítač podobne ako vírusy vykonaním škodlivej akcie - formátovaním disku, prepisovaním dát a pod.

Emailové červy

Rozdelenie vírusov do kategórií klasické, červy a trójske kone nie je jednoznačné. E-mailové vírusy sa dajú zaradiť medzi červy, pretože sa šíria cez internet, aj medzi klasické vírusy a trójske kone, pretože sa aktivujú otvorením spustiteľného programu v prílohe emailu. Po aktivovaní takéhoto vírusu sa tento dokáže napríklad rozposlať na všetky emailové adresy zaznamenané v programe MS Outlook a MS Outlook Express a tým pôsobiť ako mail poslaný od priateľa resp. známej osoby.

Spyware

Špiónsky softvér zbierajúci informácie o softvéri, ktorý používate, o stránkach, ktoré navštevujete, heslách, emailových adresách a aj o vašich osobných údajoch... (Do počítača sa dostane napríklad aj vtedy, ak si dôverčivý užívateľ nainštaluje „antispyware program“, ktorý mu zrazu ponúka neznáma webová stránka.)

Adware

Program, ktorý znepríjemňuje reklamou prácu s aplikačným softvérom, ktorého je súčasťou. Programátori chcú vďaka takejto reklame získať peniaze na vývoj svojho programu. Reklama pritom môže mať podobu nepríjemných, neustále vyskakujúcich okien.

Spam

Nevyžiadaná pošta, spočíva v rozosielaní jednej a tej istej správy prijímateľom, ktorí o ňu nestoja. Môže obsahovať lacné reklamy, ale aj vírusy, phishing - podvody, hoax - poplašné správy a iné ohrozenia z internetu.

Hijackery

Programy vložené do webových stránok, otvárajú neželané okná s reklamou. Tieto okná sú najčastejšie také agresívne, že pri pokuse zatvoriť ich, sa otvoria ďalšie. Takéto programy sa nachádzajú na stránkach s hudbou, zvonením do mobilov. PopUp okná však dnes už blokuje väčšina moderných prehliadačov.

Hoax

Falošná, poplašná správa, podvod. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s falošnými prosbami o pomoc, fámami o neexistujúcich nebezpečných vírusoch, o mobilných telefónoch, s reťazovými listami šťastia atď.

Phishing

Podvodné emaily ktoré vyzerajú ako informácie z banky. Príjemca je nátlakom, hrozbou nútený vyplniť osobné údaje, čísla účtu, kódy k internetovému bankovníctvu, pin kód. Tieto údaje sú potom zneužívané.

Pharming

Podvodné internetové stránky ktoré presmerujú žiadosť o www stránku na inú adresu, miesto pôvodnej stránky sa zobrazí jej dokonalá napodobenina. Zväčša sa jedná o podvodné stránky bánk, ktoré žiadajú vyplnenie kódov z viacerých pozícii GRID karty, heslá účtov a pod.

Antivírové programy.

Sú to počítačové programy, ktorých cieľom je nájsť a odstrániť počítačové vírusy. Dnešné antivírové systémy sledujú všetky vstupné miesta, ktorými sa môže dostať infiltrácia do systému – e-mail, www stránky, disky, CD, DVD médiá, USB kľúče. Známe antivírusové systémy: NOD 32 od firmy ESET, Avast!, AVG, Norton AntiVirus, Panda AntiVirus

Súčasti antivírusového systému

  • on-access skener vykonáva nepretržitú kontrolu programov a dát, s ktorými užívateľ práve pracuje
  • on-demand skener skontroluje vybrané oblasti systému (disky, priečinky) na základe požiadavky užívateľa
  • automatická kontrola prijatej a odoslanej elektronickej pošty
  • automatická aktualizácia antivírusového systému

Metódy práce antivírusových programov

Porovnávanie vzoriek známych vírusov

Vďaka databáze vzoriek známych vírusov dokáže antivírus odhaliť väčšinu známych vírusov. Identifikácia prebieha podľa určitých charakteristických reťazcov danej infiltrácie. Vírusová databáza sa v minulosti aktualizovala prostredníctvom diskiet a CD, ktoré rozosielali autori antivírusových programov raz za mesiac, raz za štvrť roka. Dnes sa aktualizácia vykonáva prostredníctvom internetu aj niekoľkokrát denne.

Heuristická analýza a emulácia kódu

Dokáže detekovať nové a zatiaľ neznáme infiltrácie. Heuristická analýza skúma kód a štruktúru súboru (programu) hľadaním určitých znakov alebo postupov pre činnosť malware, ktoré by mali signalizovať, že sa jedná o infiltráciu. Rizikom heuristiky sú možné falošné poplachy, v dnešnej dobe je však ich výskyt nízky.

 

Úloha: do textového súboru napíšte odpovede resp. svoje názory na otázky

  1. Kto a prečo vytvára vírusy a ďalší škodlivý softvér?
  2. Ako spoznáme, že je náš počítač zavírený?


Category : Informatika
0 Comm
16th Máj2012

Internet – charakteristika a história

by Zippersk

[more...]

Internet – charakteristika

  • Dnešný Internet by sa dal nazvať "sieťou sieti"- obrovsku infraštruktúrou, ktorá prepája do jedného celku počitačové a dátové siete komerčnych, nekomerčných, vládnych či armádnych inštitúcii, škôl, akademických organizácii, ba i jednotlivcov.
  • Internet používa na komunikáciu jeden spoločný protokol (rodinu protokolov TCP/IP), prenos dát sa uskutočňuje po častiach, tzv. paketoch.
  • Jednotlivé časti Internetu (podsiete) majú svojich vlastníkov, správcov, no internet ako celok nevlastní nikto, hovoríme, že ide o decentralizovanú sieť. Aj vďaka tomu je možné kedykoľvek pripájať k Internetu ďalšie počítače či siete a kedykoľvek ich odpájať

História

Vznik Internetu súvisel s historicky vypätou atmosférou studenej vojny na začiatku 60.rokov 20.storočia. V USA bola založená agentúra ARPA (Agentúra pre pokročilé výskumné projekty), ktorá sa okrem iného zaoberala zabezpečením komunikácie pri prípadnom nukleárnom útoku zo strany ZSSR. Vznikol koncept komunikačnej siete, ktorý priamo predpokladal, že sieť je nespoľahlivá, vie však túto nespoľahlivosť prekonať. Prevratné myšlienky spočívali v tom, že sieť nemala byť centrálne riadená  a mala prenášať vysielané správy rozdeľované na menšie časti, pakety. Správy by sa tak od odosielateľa k prijímateľovi neprenášali v celku a jednou cestou, ale „rozstrihané“ na útržky a cestujúce rôznymi cestami od jedného uzla k druhému, až kým neskončia v cieli. U prijímateľa by sa rozstrihaná správa znovu zlepila ako skladačka. Ak by zo siete niektoré uzly z akýchkoľvek dôvodov vypadli, pakety by si našli obchádzku. (Výsledný systém vyzeral pomerne anarchicky, je však mimoriadne účinný a pretrváva dodnes.)

Snahou teda bolo navrhnúť sieť prepájajúcich vieceré uzly, ktorá by bola schopná prežiť i bojové podmienky (zničenie niektorého uzla alebo linky nesmie znefunkčniť celú sieť). Sieť, ktorá takto vznikla, dostala názov ARPANET a v roku 1970 spájala 5 inštitúcii. Komunikačný protokol v tej dobe bol NCP-Netwotrk Control Program alebo Network Control Protocol. S postupným rozrastaním sa ARPANETu začalo byť zrejmé , že pôvodný návrh NCP je potrebné inovovať. V roku 1974 vznikol prvý návrh protokolu TCP/IP a spolu s ním sa prvýkrát objavil i nový pojem-Internet. Protokol TCP/IP a NCP sa používali súbežne až do konca roku 1982 . Počnúc 1. januárom 1983 museli povinne všetky pripojené uzly prejsť na používanie TCP/IP a NCP sa prestalo využívať.

Internet bol približne do roku 1985 sieťou, ktorá prepájala predovšetkým vedecké, výskumné a akademické orgnizácie na nekomerčnej báze. Americký Národný úrad pre vedu (National Science Foundation), ktorý formou grantov podporoval pripojenie rôznych akademických inštitúcií k internetu, však približne od uvedeného roku začal odporúčať, aby pripojené inštitúcie aktívne vyhľadávali a ponúkali spoluúčasť na konektivite komerčným spoločnostiam. Tým boli položené základy komercionalizácie Internetu.

Do roku 1990 sa na Internete využívali hlavne sužby elektonickej pošty, prenosu súborov (FTP, SMTP, UUCP), vzdialeného terminálového prístupu k dokumentom (Gopher, WAIS). Veľký boom v 90.rokoch spôsobil príchod novej služby- www, ktorá bola prvýkrát použitá v inštitúte CERN (Švajčiarsko) v roku 1989. Www stránky boli pôvodne čisto textové, bez obrázkov, v roku 1992 začali prvé grafické www prehliadače a spolu s nimi prišli i prvé stránky obsahujúce grafiku.

Spôsoby pripojenia do Internetu

Pripojenie do Internetu zabezpečuje ISP – Internet Service Provider (T-Com, Orange, T-mobile, UPC, mnoho lokálnych firiem). V súčasnosti sa používajú takéto spôsoby pripojenia:

DSL alebo xDSL (Digital Subscriber Line, doslova „digitálne účastnícke vedenie/linka/prípojka“) je skupina technológií, ktoré poskytujú digitálny prenos údajov po drôtoch miestnej telefónnej siete. Pripojenie na internet prostredníctvom DSL technológie je realizované na už existujúcej telekomunikačnej infraštruktúre, pričom na prenos dát sa využívajú odlišné frekvencie než na prenos hlasu. Prenos hlasu a prenos dát je tak možný v tom istom čase - užívateľ môže byť permanentne pripojený na internet a zároveň telefonovať podľa potreby.

Najpopulárnejšou z verzií DSL je ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line), kde je rýchlosť downloadu (t. zn. prenosu dát z Internetu smerom k užívateľovi) vyššia ako rýchlosť uploadu. Pri Symmetric Digital Subscriber Line (SDSL) sú rýchlosti downloadu a uploadu rovnaké.

Wi-Fi, skratka pre „Wireless Fidelity“, je bezdrôtová technológia prenosu dát. Je to sada štandardov pre bezdrôtové lokálne siete (WLAN), dnes sa často používa na pripojenie k Internetu. Umožňuje počítaču alebo notebooku s bezdrôtovým adaptérom (WiFi kartou) pripojenie k Internetu v blízkosti prístupového bodu (access point). Geografická oblasť pokrytá jedným alebo niekoľkými prístupovými bodmi sa nazýva hotspot.

Flash-OFDM (skratka z "Fast Low-latency Access with Seamless Handoff - Orthogonal Frequency Division Multiplexing") alebo Flarion je jeden z variantov mobilného širokopásmového internetového prístupu, u nás je poskytovaný firmou T-Mobile. Technológia OFDM je univerzálna prenosová technika, ktorá sa datuje do 60. rokov minulého storočia. Musela si však počkať na realizáciu 40 rokov, pretože v čase jej uvedenia neboli k dispozícii lacné elektronické obvody. Bezdrôtová technológia prenosu dát FLASH-OFDM pracuje na Slovensku v pásme 450 MHz, ktoré bolo predtým využívané pre technológiu NMT (prvé mobilné telefóny u nás). Na tejto frekvencii má bezdrôtový signál dobré podmienky na šírenie cez prekážky, ako sú terénne nerovnosti, budovy, steny a podobne. Technológia navyše umožňuje komunikáciu aj pri nízkej úrovni signálu, rovnomernú deľbu prenosovej rýchlosti medzi užívateľmi ako aj uplatňovanie systému priorít.

Fibernet - pripojenie k optickej sieti (priamo k zakaznikovi vedie opticky kabel), poskytovateľom je Orange, vo väčších mestách

Optický 4G internet ponúka aj T-com.

Chello – pripojenie cez rozvody káblovej televízie, UPC, vo väčších mestách

Pripojenie do Internetu je charakterizované aj prenosovou rýchlosťou udávanou v jednotkách bps (bit per second), kbps, Mbps. Cena za pripojenie závisí od jeho typu, od prenosovej rýchlosti, prípadne od objemu prenesených dát.


Category : Informatika
0 Comm
03rd Máj2012

Fyzika, testovací test

by Mrcel17

 

I. Kotúč o polomere  r je otáčavý okolo nehybnej osi, idúcej jeho stredom. Na kotúč pôsobia sily F1 až F4, sily majú rovnakú veľkosť a smer, majú len odlišnú polohu pôsobiska. ( obr. "fyz1" )

 

1. Ktorá sila má na kotúč najväčší otáčavý účinok ?

2. Ktorá sila má nulový účinok ?

3. Ako vypočítame veľkosť momentu sily  F1 vzhľadom k osi otáčania ?

4. Pre ktorú F platí výpočet pre veľkosť momentu sily  vzhľadom k osi otáčania M = F.r

5. Ktoré sily majú rovnaký otáčavý účinok ako sila F1 ?

 

II.    Na kotúč s polomerom r, ktorý sa otáča okolo osi, ktorá ide jeho stredom, pôsobia  sily F1 a F2. Pričom platí : F1 = F1 a F2 = 2F.        ( obr. fyz2 )

6. Kde sa otáčavé účinky navzájom rušia ?

7. Kde tvoria sily, pôsobiace na kotúč, dvojicu síl ?

8. Kde majú sily pôsobiace na kotúč, najväčší otáčavý účinok ?

9. Kde je pôsobisko výslednicou síl v strede kotúča ?

10.  Ako vypočítame veľkosť otáčavého účinku v D. ? ( to déčko je posledný kruh

 

III. Valec; r = 0,4 m; m = 100 kg; J = 8 kg.m2 vzhľadom k otáčavej osi.

11. Akú Ek má valec, ak sa pohybuje posuvným pohybom v = 3ms-1 ?

12. Akú Ek má valec ak sa otáča okolo svojej rotačnej osi (omega) = 3 rad.s-1

13. Aká veľká odporová sila pôsobí na valec, ak sa valí na vodorovnej podložke, rameno valivého odporu je 0.02 m ?

 

IV. Guľa A,  m1 = 8kg  je spojená s guľou B m2 = 2 kg tenkou tyčou  l = 1 m. Gule považujete za hmotné body, hmotnosť tyče zanedbajte.

14. V akej vzdialenosti od gule A je ťažisko sústavy ?

15. Aký je J sústavy vzhľadom k osi kolmej na tyč, prechádzajúcej jej stredom ?

 

Chýba tu ešte cvičenie V.  (to sa mi už nechcelo robiť, možno neskôr pridám) a cvičenie VI. ktoré asi na písomke nebude.

Poďakovať sa môžte Domči, ktorá sa obetovala a prepísala celý test na papier, a Dendovi, ktorý  tiež prepísal časť testu. 

Category : Fyzika, Predmety
Tags : ,
0 Comm
Stránky:«1234
« Predošlá strana